Zhrnutie roku 2024 a predsavzatia do roku 2025

Do konca roku 2024 zostáva len pár dní. A je načase ho trochu zrekapitulovať. Robila som síce reel s najlepšími fotkami, ale rada si píšem tieto zhrnutia. Je to pre mňa spôsob ako sa za celým rokom obzrieť, uvedomiť si všetko, čo mi dal a vzal. Tento rok bol pre mňa významný – splnil sa mi sen. Zažila som množstvo krásnych zážitkov. Avšak aj napriek tomu bol tento rok istým spôsobom ťažký. V tomto článku teda zhrniem, aký bol môj rok a nakoniec pridám zopár predsavzatí na rok 2025, aj keď si nedávam často predsavzatia, tentokrát nejaké mám. Tak poďme na to.

Január

Tento rok neodštartoval veľmi dobre. V januári som totiž bojovala s depresiou. Bolo to veľmi ťažké obdobie, ako vždy som si myslela, že sa z toho už nedostanem, ale ako vždy som to zvládla. Zobralo mi to veľa sily, ale podarilo sa. Bojovala som s tým najlepšie ako som vedela. Aj napriek tomu, že pravidelne užívam antidepresíva, niekedy tieto epizódy depresie prídu. Vďaka bohu nie sú tak časté ako kedysi.

Február

Vo februári sa mi podarilo dostať z depresie. Viac som kreslila a maľovala a zažila dokonalý deň v Olomouci s Nikol. Pozreli sme si nádherný kostol, užili si výhľad na Olomouc a zašli na výstavu obrazov. Bol to skvelý deň, ktorý som si naplno užila a zapísal sa medzi tie najlepšie dni v mojom živote. Je fakt, že som v ten deň mala trochu viac úzkosť a neviem ani čo bolo jej príčinou, ale napriek tomu som si to skutočne užila.

Marec

V marci som sa začala viac venovať prechádzkam v prírode. Pridala sa ku mne aj mamka a tak sme spoločne objavovali prírodu a trávili spolu čas. Takisto sme spolu zašli na výstavu obrazov, ktorá prebiehala v Galérii u Františkánov v Skalici. Obrazy boli skutočne inšpirujúce a krásne.

Apríl

Apríl bol tiež v znamení prechádzok. Dokonca sme sa s mamkou zaviezli na Adamovské jazerá, ktoré sú od nás neďaleko a odtiaľ sme šli pešo až domov. Prešli sme vtedy aj viac ako 10 kilometrov pešo. Chceli sme vyliezť na vtáčiu rozhľadňu, ale bola tam ceduľka „na vlastné nebezpečenstvo“ a tak sme sa báli. I tak to bola krásna prechádzka, doma sme už iba oddychovali.

Máj

V máji som sa tiež venovala prechádzkam aj keď to bolo už horšie kvôli mojim alergiám. Okrem toho som mohla vziať Nikol na prehliadku Skalice, čo bol tiež krásny deň. Vyliezli sme spolu na Kalváriu a prešli sa pri Rotunde sv. Juraja. No a bola som aj v Bratislave – sprevádzala som mamku na vyšetrenia. Vždy sme si to užili, pretože som ju po absolvovaní lekára vzala na kávičku.

Jún

V júni tiež pokračovali naše prechádzky a výlety do Bratislavy. Okrem toho som sa stretla s Nikol v Břeclave, kde sme si zašli na skvelý brunch. Ak budete v Břeclave, odporúčam zájsť do kaviarne Karma. No a 22. júna bolo prvé výročie Lakyho smrti. Zvládla som ho pomerne dobre, snažila som sa pripomínať si pekné spomienky a všetko čo povyvádzal. Napríklad keď nám prehryzol káble od internetu, keď bol ešte malý. Alebo keď mi rozhrýzol krásne fialové topánky, ktoré som dostala. 😀 Bol to riadny nezbedník. Ale ľúbim ho najviac na svete a stále mi veeľmi chýba.

Júl

V júli sme spolu s mamkou cestovali na pár dní do Brezna, kde som si užila prechádzku po meste. Znovu som si pozrela moje obľúbené miesta a prešla sa popri Hrone. Po návrate domov sa ma však zmocnila ďalšia nepríjemná epizóda depresie. K tomu som začala brať lieky kvôli mojej chorobe. Mám hipopituitarizmus, čo znamená, že mám nedostatok hormónov – rastového a stresového. Nasadili mi hydrokortizón, kvôli ktorému som bola istý čas unavená, pribrala som to, čo sa mi podarilo schudnúť a bolo to pre mňa ťažké. Lieky budem musieť brať pravdepodobne dlhodobo ak nie aj po celý život a zvýšiť dávky v prípade, že budem mať nejaký zákrok, úraz či dlhú cestu.

August

August bol plný zážitkov. Najprv sa mi úspešne podarilo dostať z depresie. Potom som mamku vzala na výlet do Zoo Bratislava. Myslím, že sme si to obe celkom užili. Tento rok snáď navštívime aj botanickú záhradu v Bratislave. Potom nám dobrí rodinní kamaráti ukázali ďalšie zaujímavé miesta v BA a my s mamkou sme tam stihli zájsť do Galérie Nedbalka. A dala som si pohárik vínka na lodi. Bol to skvelý deň. No a koncom augusta som cestovala zase do Pardubíc, kde som sa stretla s Nikol. Bol to takisto krásny deň, aj keď počasie mohlo byť trošku lepšie. Dali sme si dobré talianske jedlo a bolo to super.

September

Septembrom prirodzene rezonovali povodne. Situácia u nás nebola tak vážna ako v iných oblastiach, aj keď Morava bola dosť vysoká a dokonca potom uzavreli most cez ňu, ktorým chodievame do Čiech. Ja som ale spolu s rodinou utiekla do hôr. Znovu sme šli na pár dní do Brezna. Bola som rada, že som mohla vidieť starkú. Nikam som vtedy príliš nechodila, keďže takmer neustále pršalo. No a koncom septembra som sa prihlásila na polročné štúdium na Digitálnej univerzite. Je to kurz, ktorý si platíte sami, ale prišlo mi vhodné investovať do vzdelania moje úspory.

Október

V októbri som odštartovala štúdium na DigiUni. Je to online formou, pričom na konci ma čaká záverečný test a z každej prednášky máme cvičenie ako domácu úlohu. Začiatok októbra som ale ešte strávila v horúčkach (mala som skoro až 40 stupňov). Našťastie sa mi z toho podarilo dostať, aj keď ma ešte dlho trápil kašeľ. Musela som nakoniec brať antibiotiká. Potom som v októbri zasa cestovala do Brezna, pretože som mala literárnu besedu pre ôsmy a deviaty ročník základnej školy v Pohronskej Polhore. Bol to príjemný zážitok.

November

V novembri som znovu začala chodiť na terapiu kvôli mojim traumám z detstva. Už prvé sedenie bolo pomerne náročné. No a v novembri som oslávila svoje 29 narodeniny. Nemôžem uveriť, že na budúci rok už mám 30. A samozrejme som mala moju prvú výstavu obrazov v Přerove. Bolo to absolútne úžasné. Viac som sa o tomto dni rozpísala v tomto článku.

December

December sa niesol v znamení štúdia, ďalšieho sedenia u psychologičky a vyšetrení u lekárov. Okrem toho som však znovu cestovala do Pardubíc na stretnutie s Nikol. Bola to skvelá predvianočná atmosféra a príjemná prechádzka mestom. K tomu dobré jedlo a zastávka v obchodíku s potrebami pre umelcov. Ďalší dokonalý deň. Vianoce boli pomerne fajn aj keď s panickým záchvatom. Teraz ma už len čaká Silvester, ktorý neznášam a najradšej by som ho celý preskočila.

Teraz už moje predsavzatia na rok 2025:

• Viac čítať – aspoň hodinu denne.
• Robiť si pravidelne skincare.
• Viac maľovať.
• Chodiť pravidelne na prechádzky.
• Zvládnuť štúdium na DigiUni a získať certifikát.
• Chodiť na výlety a do galérií.
• Nájsť si konečne novú prácu.

Tento rok bol skutočne plný krásnych dní. Ale bol aj ťažký, pretože sa vynorili moje potláčané traumy z detstva a rozhodla som sa im čeliť a ísť na terapiu, aj keď by som sa tomu najradšej vyhla. Laky mi stále chýba a stále sa učím žiť bez neho. Depresie sem-tam prichádzajú, ale ja s nimi stále bojujem a nevzdávam sa. Pretože stojí za to bojovať.

Chcem veľmi poďakovať mojej kamarátke Nikol za všetky nádherné dni, ktoré sme spolu strávili a za to, že tu pre mňa bola. Rovnako patrí poďakovanie mojej mamke, ktorá so mnou taktiež zvládla viacero ťažkých chvíľ a aj vďaka nej som sa rozhodla ísť na terapiu. Dievčatá, obe ste moje piliere, ktoré ma držia na nohách, a mám vás najviac rada.

To je na dnes všetko. 🙂 Napíšte mi do komentárov aký bol váš rok 2025. Na záver vám prajem všetko dobré do nového roka.