Konečne som si našla čas napísať vám o mojej prvej výstave obrazov a vernisáži, ktorú som mala teraz v novembri. Chcela som už skôr, ale riešila som školu a iné veci. Každopádne na mojom YouTube kanáli ste už mohli vidieť vlog z toho dňa. Chcem to však aj trochu popísať.
To, že som mohla mať výstavu mojich obrazov, je pre mňa splnený sen. Nečakala som, že sa mi niekedy naozaj splní, ale tajne som dúfala. A stalo sa. Keď prvýkrát prišiel ten mail o tom, že by SONS chcelo vystavovať moje obrazy, myslela som, že spím a sníva sa mi. 😀 Vážne. Až som sa musela uštipnúť. Mesiace ubiehali a bolo to čoraz reálnejšie. Ale príliš som si to neuvedomovala a bála sa na to upínať, pretože vždy sa bojím, že sa niečo pokazí a ja budem sklamaná. Až do momentu, kedy som stresovala, ako zabaliť vyše dvadsať obrazov rôznych veľkostí, som si to fakt neuvedomovala. Potom som obrazy odoslala a uvedomila si, že sa to fakticky deje.
Vo štvrtok 14. 11. som spolu s mamkou cestovala do Přerova. Zabalila som pár mojich kníh, vybrala básne na čítanie, pretože tie sa mi najviac hodili k obrazom. A šlo sa. Do Přerova pricestovala aj kamarátka Nikol a všetky tri sme spolu zašli na vynikajúcu kávu, obed a príjemnú prechádzku po meste. Musím uznať, že Přerov je celkom pekné mesto.
Potom sme už zakotvili v kaviarni PeťKafé, kde sa výstava konala. Prísť tam a vidieť moje vlastné obrazy rozvešané po stenách, bol neopísateľný pocit. Vtedy mi to asi došlo naplno, že sa to deje. Že ľudia pijú kávičku a pozerajú na moje obrazy. Že sa mi naozaj splnil sen.
Kaviareň PeťKafé ma veľmi oslovila. Bola tam príjemná, až rodinná atmosféra a úžasní ľudia. V neposlednom rade aj výborná káva a zákusok. 🙂
O mňa sa krátko pred začiatkom vernisáže a prezentácie mojej tvorby pokúšal panický záchvat. Popravde som čakala, kedy to príde. Ruky sa mi roztriasli a svet zrazu prestával byť reálny. Vďaka Nikol a mamke som to ale zvládla a prekonala.
keď prišiel čas, začali prichádzať ľudia. Nebolo ich veľa, ale na tom nezáleží. Neskôr ma milá pani zo SONS Přerov predstavila a bol rad na mne a mojom rozprávaní. Hovorila som o mojej tvorbe – literárnej i vizuálnej a prečítala niekoľko básní z Bodkočiarky, Slovo je nádych a aj Keď noc umiera.
Keď som skončila, ohlasy boli pozitívne. Dokonca boli aj nejaké slzy. Dostala som milý darček, predala zopár kníh a bola som šťastná, že ľudí moja tvorba zaujala. Páčili sa im moje obrazy. Obrazy, ktoré nie sú dokonalé. Tak dobré ohlasy som nečakala. Často ma v hlave totiž predtým bombardovala otázka: „čo ak to nikto nebude považovať za umenie?“ No hej, moja hlava a neustále „čo ak“.
Po vernisáži som odchádzala s úžasným pocitom. Na stanici, keď sme čakali na vlak, som sa dokonca rozplakala, pretože som bola neskutočne šťastná, že sa mi toto stalo. Bol to dokonalý deň.
Cítim obrovskú vďačnosť za to všetko. Ďakujem SONS, že ma oslovili a pomohli výstavu zrealizovať. Obrovské ďakujem patrí aj kaviarni PeťKafé za poskytnutie priestorov a úžasný prístup. V neposlednom rade ďakujem Tebe, Nikol, že si tam bola, že si mi dodala silu a pomohla zvládnuť úzkosť. A tiež ďakujem Tebe, mami, že si tam šla so mnou, povzbudzovala ma a dodávala mi energiu a silu. Vďaka patrí aj všetkým ostatným, ktorí navštívili moju výstavu a prejavili záujem o moju tvorbu.
Všetko to pre mňa znamená veľmi veľa a nikdy na to nezabudnem. Inak, steny u nás doma zostanú ešte nejaký čas holé bez mojich obrazov, pretože je možné, že touto výstavou to nekončí a budem vystavovať aj v ďalších mestách na Morave a možno aj ďalej v ČR. Keď budem vedieť ďalšie info, budem vás informovať. 🙂
Ak si chcete pozrieť môj vlog z Přerova, prikladám ho sem do článku.
Plánujem teraz točiť vlogmas a aj na blog chcem napísať ďalšie články, takže sa môžete tešiť. 🙂 Majte sa krásne!
Já jsem hrozně moc ráda, že jsem mohla být u toho, byl to skvělý den. Děkuju, že jsem tam mohla být. Kavárnu budu jen doporučovat, je to tam hrozně útulné. A myslím, že jsme s tvojí mamkou dělaly vše pro to, abychom tě přivedly na jiné myšlenky, protože smíchu bylo víc než dost 😀 🙂