Pár zážitkov za posledné mesiace a moja VÝSTAVA OBRAZOV

Takúto dlhú odmlku som na blogu nemala ešte nikdy. Teda aspoň tak mi to pripadá. V máji som zrušila doménu slovojenadych.sk, pretože som nemala chuť písať a nevidela som zmysel platiť každý mesiac za niečo, čo nepoužívam. Vrátila som web na wordpress.com. Potom mi to bolo ľúto a tak som tu znovu na vlastnej doméne, ktorú už len tak nezruším. Prisahám. 😀

Posledný článok, ktorý som písala na blog bol o tom, ako som práve prechádzala epizódou depresie. Potom som sa na dlho odmlčala. A musím povedať, že v posledných mesiacoch mi blogovanie začalo extrémne chýbať. Čítala som si svoje staré články a spomínala. Takže prečo sa k tomu nevrátiť? Keď si viem nájsť čas na sledovanie seriálu, tak si nájdem čas aj na napísanie článku, hoci aj raz za mesiac.

Rada by som zhrnula, čo sa za tie mesiace vlastne všetko udialo. Na jednu stranu pre seba, aby som videla, čo všetko som vlastne zvládla a možno aj pre vás. Stále platí, že chcem tento blog viesť podľa motta „slovo je nádych“, takže chcem písať o svojom živote.

Takže čo sa také udialo? Vo februári som mala krásny deň v Olomouci s kamarátkou, na ktorý nikdy nezabudnem. Prechádzka umeleckou výstavou, výhľad na mesto a dobrá káva. To si budem nosiť stále v srdci. Na jar som sa znovu vrátila k prechádzkam, užívala si prírodu a podarilo sa mi aj schudnúť, čo bolo fakt super. Je pravda, že sa to pokazilo, pretože potom prišlo zlé obdobie a nové lieky, ktoré zo mňa robili doslova žrúta. Ale k tomu sa dostanem.

V marci som mala možnosť užiť si ďalšiu výstavu obrazov v Galérii u Františkánov v Skalici spolu s mamkou. Bola to veľmi inšpirujúca výstava maliarky abstraktných obrazov. Bola to fakt paráda. Dokonca som sa dohodla s galériou, že môžem aj ja niekedy vystavovať. V máji som mala možnosť ukázať kamarátke Skalicu, jedno z mála miest, ktoré mám rada v okolí môjho bydliska.

Často som bola aj v Bratislave, či už kvôli mne v nemocnici Bory, alebo kvôli mamke a jej kontrolám u neurologičky. Vždy sa snažíme z týchto „výletov“ vyťažiť čo najviac a zájsť niekam na kávičku a niekedy aj na menší nákup v našich obľúbených obchodíkoch.

Celkom som prežila aj 22. jún. Uplynul rok od smrti môjho psieho parťáka. Stále mi neuveriteľne chýba, ale zvládla som to pomerne dobre. Pomyslela som si, že by nechcel, aby som bola smutná a urobil by všetko, aby ma rozveselil. A tak som v ten deň spomínala na všetky krásne a vtipné zážitky.

V lete som bola s mamkou v Brezne navštíviť starkú. Boli sme tam len krátko, ale mala som príležitosť ísť sa prejsť po mojom rodnom meste a čosi pofotiť.

Potom prišla ďalšia epizóda depresie, ale myslím, že som ju zvládla pomerne dobre. Bolo to samozrejme ťažké, ale veľmi som sa snažila neizolovať sa a hovoriť o tom, a tak som ju pomerne dobre prežila. Spôsobilo ju aj zistenie, že moje zdravie na tom nie je najlepšie a opäť sa potvrdilo, že mám chorobu, ktorej následkom je nedostatok hormónov. Mne chýba kortizol (stresový hormón), takže mi nasadili nové lieky, ktoré spôsobili, že som pribrala to, čo sa mi podarilo schudnúť. Verím však, že to zase dokážem vrátiť späť.

V auguste som vzala mamku do bratislavskej Zoo. Bolo to super, užili sme si to obe. Veľa som toho nafotila. Bratislavská Zoo ma príliš neohúrila ani tentokrát, ale i tak to bolo fajn. Musíme vybrať ďalšiu, ktorú by sme mohli navštíviť (ak máte tip na peknú zoo, napíšte do komentára :)). Na ďalší deň sme mali opäť výlet do Bratislavy, tentokrát trochu iný. Bola som zasa v ďalšej galérii, čo bol parádny zážitok a vychutnala som si pohárik dobrého ružového vína na lodi. A pozrela si nové krásy mesta.

Potom som ešte koncom augusta navštívila znovu Pardubice. Napriek tomu, že počasie nebolo nič moc, bol to krásny deň. Výborné talianske jedlo a krásne mesto. Čo viac si priať? Navyše to bol deň s kamarátkou a to to automaticky robí ešte lepším. 🙂

Akurát vo chvíli povodní som cestovala opäť na návštevu do Brezna. Dedinu kde žijem povodne nezasiahli tak veľmi, aj keď Morava bola až desivo vysoká. Ja som ale zdrhla do kopcov. A až na ten neustály dážď to bolo celkom fajn. Nevyhla som sa síce panickým záchvatom, ale to už k tomu asi patrí.

A teraz už z toho aktuálneho diania. Som opäť študentka. Prihlásila som sa na polročné štúdium na Digitálnej univerzite, kde študujem digitálny marketing. Súvisí to s oblasťou, v ktorej chcem pracovať (copywriting) a ak to zvládnem, budem mať certifikát. Dúfam, že mi to pomôže nájsť dobrú prácu na plný úväzok ako copywriterka. Štúdium je zatiaľ dosť zaujímavé a som zvedavá, ako to ďalej pôjde.

Pred vyše týždňom som mala po dlhšej dobe literárnu besedu pre ôsmy a deviaty ročník základnej školy v Pohronskej Polhore, takže som opäť cestovala do Brezna. Bolo to veľmi príjemné a som rada, že som tam mohla byť.

A teraz k tej najdôležitejšej časti tohto článku. Radšej ju zvýrazním, pretože je to pre mňa veľká vec a splnenie sna.

Budem mať výstavu obrazov!

Ak ste čítali moje staré články (najmä z dôb „BloggerChallenge“), tak viete, že som snívala o tom, že budem mať vlastnú výstavu obrazov. To sa mi tento rok splní! Ak si pamätáte, pred vyše rokom som písala o tom, ako som mala literárnu besedu v SONS Olomouc, môžete si o tom prečítať viac v tomto článku. Nejako na začiatku tohto roka sa mi ozvali zo SONS Přerov, že budú organizovať Dny umění, vrámci ktorých by chceli urobiť výstavu mojich obrazov. Samozrejme, že som do toho šla.

Takže sen sa stane realitou. Moje obrazy si môžete pozrieť od 1. 11. do 30. 11. v kaviarni PeťKafé v Přerove na adrese Jiráskova 10. A ak sa chcete stretnúť aj so mnou a vypočuť si niečo o mne, mojej tvorbe a aj o mojich knihách, bude stretnutie so mnou – 14. 11. od 15:30 už v spomínanej kaviarni. Neskutočne sa na to teším, aj keď sa trošku bojím.

Splní sa mi ďalší sen. A verím, že táto výstava nebude posledná.

Nuž, takže je toho veľa a bude toho veľa, pretože okrem výstavy ma čakajú ďalšie veci. Okrem lekárov aj prvé sedenie u novej psychologičky. K psychológovi som pred rokom prestala chodiť, pretože sme nemali cieľ, teda aspoň podľa terapeutky. Teraz sa vyskytol problém, ktorý asi musím riešiť. A neteším sa na to. Neteším sa na rozprávanie o tomto probléme. Ale musím.

Tak, to by bolo na dnes všetko, určite vám napíšem viac o výstave a chcem aj viac vlogovať na YouTube, takže snáď sa mi to všetko podarí.

Majte sa krásne. 🙂